7.Kapitola
"Ahoj..." zamumlem.
"Ahoj, ja som Lottie, Ashleyna kamarátka," predstaví sa Lottie.
"Ja som Niall, ale isto ma už poznáš, tak Ashley môžeme ísť?" pýta sa a ja chytím Lottie ešte pevnejšie za ruku a bojím sa odísť, ale v tom si spomeniem čo mi Lottie vravela. Buď sama sebou.
"Áno môžeme. Ahoj Lottie o šiestej buď tu," kážem jej a obíjam ju.
"Drž mi palce," šepnem jej do ucha a idem za Niallom.
"Tak kam to ideme?" pýtam sa a pomaly sa snažím ísť za Niallom ale neviem kde môže ísť.
"Ku mne domov, počkaj chyť sa ma za ruku lebo chodíš ako námesačná," povedal a zasmial sa. Cestou sme sa rozprávali o normálnych veciach. Upozorňoval ma aby som si dala pozor na chalanov lebo sú trochu šialení. To viem lebo mi o nich niečo Lottie povedala. Dúfam, že to prežijem. Pre mňa bude najťažšie udržať si ten odstup, lebo je mi s ním tak dobre.
"Tak a sme tu," povedal a počujem ako otvára dvere. Z domu už počuť čudné zvuky, krik a mnoho iných podivných zvukov.
"Pozrite, Niall tu má jeho mrkvičku!" zakričal niekto a mne došlo, že to bol Louis.
"Lou! Hovoril som ti, že keď tu bude nehovor jej mrkvička!"
"Ále! Však je to tvoja mrkvička!" stojí si za svojim Louis.
"Čo tu tak vonia?" pýtam sa.
"Harry chce upiecť koláč ale zatiaľ mu to nejde iba sa ohadzujeme múkou," vysvetľuje Louis.
"Tak to vidno prečo si celý biely," povedal Niall.
"Poď so mnou predstavím ťa," povedal Niall a ťahal ma kdesi.
"Chalani toto je Ashley," predstavil ma a potom sa mi každý z nich predstavil. Paráda ja poznám One Direction.
"Asi pôjdeme hore," povedal Niall a ťahal ma hore po schodoch.
"Pozor aby si nespadla," upozorňoval ma ako nejaké decko.
"Neboj sa! Len ma už toľko neupozorňuj!" na rovinu som mu to povedala.
"Tak sme tu," povedal a priviedol ma k posteli. Posadila som sa a ľahla si na posteľ. Je tu tak skvele. Nechce sa mi odísť.
"Čo je?" pýta sa Niall trochu vystrašene.
"Nič, iba že, je tu tak skvele. Wow. Hoci nevidím tvoju izbu, isto je nádherná, cítim to," hovorím mu a cítim ako sa usmieva a sadá si ku mne.
"Ďakujem..." povedal a začali sme sa rozprávať o bežných veciach. On mi spomínal chalanov a čo vyvádzajú. Potom sa mi aj posťažoval na život hviezdy, že nemá súkromie, všade sa sťahuje, presúva a ani nemôže byť doma a to mu chýba. Ja mu rozumiem musí to byť ťažké. Ako sme sa tak rozprávali dostala som nápad.
Po dlhom čase je tu opäť ďalšia kapitola DW :) Hope you like it! PS: prosíím zanechajte koment ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára