Dark World 2

Tak pridávam vám tu už druhú časť Dark World. :) Keď sa vám táto časť páči tak prosím zanechajte koment :) Hope you like it! ;)

2.Kapitola

"Mamí! Idem s Aronom na prechádzku do parku," kričala som cez celý dom na mamu.

"Dobre ale dávaj si pozor! A z nikým cudzím sa nerozprávaj! Keby niečo volaj," kričala na mňa naspäť z kuchyne. Ani som nepozdravila a išla som. Oblečená som nejak extra nebola. Vlastne som ani nevidela čo mám na sebe. Ale vybrala to mama boli to rifľové kraťasy a biele tielko. Mama si totiž na módu potrpí. Ale ja nie vôbec.

Išla som Aronom cez ulice a on ma pozorne viedol. Je už vycvičený. Sadli sme si na našu obľúbenú lavičku a iba tak sedím pozerám sa na všetky strany a márne dúfam, že raz sa budem môcť rozhliadnuť a uvidím nádherné modré nebo, žlté slnko, zelenú trávu a smejúcich sa ľudí naokolo. Ale to sa nestane, aspoň nie dnes. Z diaľky počujem všetky možné hlasy. Vedľa na ihrisku asi niekto hrá futbal lebo počuť rôzne výkriky ako nahraj! strieľaj! a podobne. Zrazu to všetko stíchne a počujem iba pozor! Zrazu ma niečo udrelo do hlavy. Bolelo to. A zrazu počuť hlasy.

"Ahoj. Prepáč vyletela nám lopta prepáč. A prečo si sa neuhla pozerala si sa našim smerom," hovoril ten neznámy chlapčenský hlas.

"Sorry, nevidela som," odpovedám trochu nahnevane.

"Tak nevadí no. A ináč volám sa Niall, a ty?" opýtal sa.

"Ja som Ashley," odpovedám.

"Máš pekného psa," hovorí.

"Áno, milujem ho. Volá sa Aron," hovorím.

"Ahoj Aron. A keď sa môžem opýtať prečo máš slnečné okuliare keď sedíš v chládku a slnko nejako prudko nesvieti," opýtal sa na chytľavú tému. Zrazu som nevedela čo mám povedať.

"No vieš, ehmm, je to na dlhé rozprávanie," snažím sa zahovoriť túto tému, lebo je pre mňa hlúpe o tom sa baviť.

"Ale ja mám dosť času. Počkaj, chalaní hrajte ďalej potom prídem," zakričal na kohosi.

"Ooo, Niall si našiel babu! Uuu...!!!" začal krik a ja som sa zachichotala.

"Prestaňte! Dajte mi pokoj," zakričal na nich isto zahanbený.

"Prepáč, chalani sú strašne otravní, a môžem sa ťa ešte na niečo opýtať?" hovorí.

"Iste..." odpovedám

"Prečo nie si nadšená, že nás vidíš, nechceš podpis a nie si tak trochu šialená?" a týmto ma zaskočil.

"A mala by som byť?" pýtam sa.

"No lebo my sme tu v Londýne populárna hudobná skupina. Iste si o nej už počula. Sme tu skoro na všetkých bilboardoch. Sme One Direction," s kľudom si povedal. A mne padla sánka. Sú to tí One Direction, o ktorých mi Lottie zvykne rozprávať celé hodiny. Tí One Direction, ktorých mám plnú MP3. Wow! A už to má zmysel.