Dark World 3

3.Kapitola

"Aha... no vieš je tu jedna vec asi ti ju poviem lebo inak ti prídem strašne čudná," nadviazujem na tú citlivú tému. "To preto som nevidela tu loptu hoci som sa pozerala na všetky strany, a preto nosím slnečné okuliare aj v zime, lebo som slepá... A Aron je môj slepecký pes chodí so mnou vždy a všade. No a preto som teba a tvoju skupinu nespoznala, hoci som vaša fanúšička." hovorím a čakám na reakciu. Možno sa nastraší a utečie, alebo si zo mňa urobí srandu. Celá napätá čakám na jeho reakciu.

"Ouu, prepáč, ja som taký debil. Vyskočil som na teba s toľkými otázkami. Mohlo mi to napadnúť. Sorry, som taký nevšímavý."

Pozerala som sa naňho ako sa karhá a zasmiala som sa. ,,To nevadí, odpúšťam ti, ale nabudúce by ti mohlo dopnúť, že dievča, ktoré sedí so slnečnými okuliarmi a so slepeckým psom a nevidí loptu, tak je asi slepá." Otočila som sa k nemu s úsmevom a obaja sme sa začali spolu smiať.

,, Sorry... keď si mi to takto povedala tak si uvedomujem, že som fakt riadny debil," povedal to a pritom sa stále smial.Bolo to také miel, no zrazu zvážnel. Nastrašila som sa čo sa stalo. Zrazu nastalo ticho. Bože, čo sa stalo, v mysli mi blúdila táto myšlienka. Zrazu som počula tľapnutie po čele. ,,Prepáč, že sa takto smejem. Nemysli si, že si s teba robím srandu. Ja sa smejem zo seba. Asi som ti už spomenul, že som pako," usmial sa a ja spolu s ním.

,, Neboj sa nezobrala som to osobne, a už sa toľko neospravedlňuj."

,,Sorry, musí to byť ťažké. Kedy sa ti to stalo?" opýtal sa presne na to, na čo som nechcela aby sa spýtal.

"Je to od narodenia, a áno je to dosť ťažké, ale prosím nebavme sa o tom je to pre mňa trošku citlivá téma, málo komu sa dakto zdôverujem," snažím sa mu to vysvetliť.

"Ja ťa chápem musí to byť strašne ťažké. Ja som rád, že ťa môžem vidieť a bol by som rád keby som ťa mohol vidieť častejšie," povedal a bolo cítiť hanblivosť v jeho hlase. Lichotilo mi to čo mi povedal, cítila som červeň v lícach a slová mi ako zázrakom vypadli.

"Tak to by nebol problém iba si musím vymyslieť výhovorky pre mamu lebo je strašne prísna a bráni všetkým cudzím ľuďom aby sa so mnou rozprávali aby som si neublížila a hlavne ma drží ďalej od chlapcov, hoci mám 18," odpovedám na jeho vetu, ktorá ma príjemne zaskočila. Keby to vedela Lottie, že sa bavím z členom so skupiny One Direction tak by zošalela. Jej sa strašne páči Zayn. Už sa teším ako jej to poviem!

"Aha tak to už bude ťažšie, ale niečo vymyslíš. Ja už asi musím ísť lebo chalani sa už balia. Mohla by si mi dať tvoje číslo aby som ti zavolal?" pýta sa ma.

"Áno. Píš si 09..." diktujem mu moje číslo a pri tom som strašne šťastná, že o mňa má záujem nejaký chalan, ktorý je miláčikom mnohých dievčat. Hoci ho nevidím a ani neviem s kým sa rozprávam som aj napriek tomu šťastná.

"Ešte dnes večer ti zavolám a bol by som rád keby sme zajtra niekde zašli na kávu a môžeš vziať aj Arona," povie a pohladká ho.

"Jasné... Musím chodiť iba s ním," odpovedám a usmievam sa.

"Máš krásny úsme," a zase lichôtka! Určite som ako paprika. Ale v tom čo mi poradil je háčik. Neusmievam sa príliž často, lebo život mi dáva málo príležitosti, a preto je pre mňa úsmev ako niečo neznáme. Ale dneska som sa nasmiala až do sýtosti, a to vďačím iba jemu. Konečne som sa necítila odstrčená.

"Ďakujem, dám na tvoju radu. Ahoj," lúčim sa.

"Ahoj, večer sa ozvem," hovorí a pomaly odchádza za chalanmi. Ja vstávam z lavičky a idem domov. Dnešok bol nádherný! Stretla som chlapca, ktorému sa páčim! Je to asi irónia osudu ale ani ja sama neviem ako vyzerám.

Podľa opisu iných som vysoká blondína s krásnou tvárou. Ale to mi vlastne vravela mama takže som si ako viac istá, že si trochu vymýšľala lebo je to proste mama. Aj Lottie mi vravela, že mi trochu závidí moju krásu ale ja jej vždy odpoviem, že mne je to nanič lebo aj tak si chalana nenájdem pre tie moje oči. Pomaly idem domov a cestou na mojom špeciálnom mobile pre slepcov vytáčam Lottie aby som jej povedala nech sa rýchlo dostaví.

"Ahoj Lottie to som ja Ashley. Prosím čo najrýchlejšie príjď ku mne je to vážne!" rýchlo jej to vysypem.

"Ale no ták stalo sa niečo? Ash si v pohode?" zdesene sa pýta.

"Jasné, že som! Ale rýchlo poď ku mne!" nakazujem jej.

"Tak okej za chvíľu som tam ako na koni!" hovorí, smeje sa a končí hovor. Ja už som pomaly doma. Vstupujem cez hlavnú bránu a lesným chodníčkom idem k domu. Náš dom je, podľa opisu mojej mamy a Lottie ako z nejakej rozprávky. Majú pravdu, je strašne veľký. Trvalo mi pokiaľ som sa naučila kde sú všetky izby ale už to viem a máme ich stráášne veľa.

"Ahojte! Som doma!" kričím na celý dom a čakám na odpoveď.

"Ahoj zlatko! Kde si bola tak dlho! Večera už je na stole poď jesť," volá mama z kuchyne.

"Prepáč pozabudla som sa. A mami, za chvíľu sem príde Lottie dúfam, že to nebude nikomu vadiť?" pýtam sa asi dosť zbytočnú otázku. Lottie bola už ako domáca. Je u nás strašne často lebo jej rodičia majú osobné problémy a často sa hádajú tak vždy utečie oknom a schováva sa u mňa. Je mi jej ľúto má to ťažké. Ona si utečie na pár hodín niekedy aj na celú noc a jej rodičia si to ani nevšimnú, že tam nie je. Pre mňa by bol ťažké utekať s Aronom cez okno, predstavila som si túto myšlienku a zasmiala som sa. Dnes mám asi veselý a šťastný deň. Lottie, je ako moja sestra, a u nás doma trávi veľa času, preto si na ňu všetci zvykli. A ja som rada, že som si našla takúto sestričku.

"Ale čo sa to pýtaš?! Však Lottie tu pomaly býva. Vieš, že môže prísť kedykoľvek," odpovedá mama na moju zbytočnú otázku.

"Ďakujem! Budem v izbe, keď dorazí nech ku mne príde a večeru si beriem hore," oznamujem mame, beriem si mäso so zemiakmi aodchádzam. Mama len na to, ako vždy, krúti hlavou a nič nehovorí.

 

 Pridávam vám tu už 3. časť Dark World :) Keď sa páčila tak --- koment :) ;) Hope you like it